hudobno-poetické pásmo o blahoslavenej Anke kolesárovej
ako dieťa
|
Ľudská duša je hlboká,
ťažko ju preskúmať. Preto Boh, ktorý všetko vie, povedal, že viac než chápať, je milovať. Preto je viac byť vďačný a pravá múdrosť to vie – že dlaň k dlani skladá každý, kto ťa miluje. Nauč ma ľúbiť ako dieťa, daj mi oči, ktoré svietia radosťou, ktorú ani bolesť nezničí. Nauč ma dúfať v teba veľmi, daj mi vieru, že v tebe sme nesmrteľní, že čisté srdcia ťa uvidia z očí do očí. Žiadna námaha s tebou nie je veľká – presne, ako si hovoril. Lebo viem, že nechceš nič, čo by si predo mnou nezažil. Čo viac ešte môžem si pre svoj život priať? Nemusím chápať, ani všetko vedieť, keď viem, že stačí milovať. |
|
večnosť vonia... radosťou
|
Už od tvojho počiatku som do teba vkladal veľkú nádej – tak ako koniec koncov do všetkých svojich detí. Sledoval a cítil som každý tvoj úsmev, chvíle plné smiechu a detských hier, dobrodružstvá a všetko nové, čo si sa postupne učila. Vždy som pripomínal, že máte byť ako deti – tešiť sa z daru života, žiť bez strachu o zajtrajšok a pamätať, že nad človekom držím ochrannú ruku. Chcel som, aby si si radosť v hĺbke srdca volila slobodne, pretože tak je to aj po návrate ku mne domov, kde radosť z Otcovej prítomnosti a lásky presahuje všetky ľudské emócie a nános vážnej ľudskej dospelosti |
|
Keď som bola celkom malá, chytala som lienky a počítala im bodky. Súťažili sme s deťmi medzi sebou, kto nájde viac a menej bodkovú… Mamka vravela, že ty si ich namaľoval každej na krídla. Je to tak? Ty si ten, kto ich stvoril? Ty si ten, kto dal svetu pravidlá? Ty si ten, kto naučil slnko vychádzať a mesiac miznúť? To od teba mám pehy na lícach? Ty si ma sem poslal ako dar? Lebo tak to vraví náš ocko, že deti a chlieb sú dar Boží, že za oboje treba ďakovať. Rodičia tiež vravia, že modlitba je rozhovor s tebou. Tak ti len chcem povedať, že ak si ozaj všetky lienky maľoval celkom sám, muselo ti to trvať dlho, ale veľmi ti za ne ďakujem, lebo sa s nimi strašne rada hrám… |
večnosť vonia... múdrosťou
|
Dôležité slová, ktoré ti tvoji rodičia odovzdali, som zapisoval hlboko do tvojho srdca. Pripomínal som ti ich, dával som ti veľa možností rozvíjať tvoje dobré vlastnosti a bojovať s nedokonalosťami. Vždy si bola taká hladná poznať svet, učiť sa nové veci. Ja som chcel, aby si pochopila to najdôležitejšie – že veci majú hodnotu iba vtedy, ak ich konáš s láskou. Lebo v tom spočíva moja múdrosť, aj múdrosť môjho Otca. Prijal som tvoju poslušnosť voči rodičom, ktorá nepramenila zo strachu alebo z prázdnej povinnosti, ale z lásky k nim. Bola mi veľmi drahá, pretože hoci nie dokonale, predsa odrážala moje detstvo a moju mladosť. Prijal som tvoju pracovitosť, tvoju usilovnosť, tvoju pomoc blízkym, lebo som bol rád, že ma pozývaš do svojich každodenných obyčajných chvíľ. |
|
Ak plné mám ruky, daj, nech sa delia s chlebom a ak sú prázdne, nech podoprú slabých, nech vďaka nim ponúkam ľuďom nebo, nech nimi staviam život na kamienkoch pravdy. Prepáľ ma svojou vôľou, nech s tebou som celá, veď s krížom sú obe tvoje ruky spojené. Prepáľ ma láskou, nech voniam večnosťou celá, tu máš moje ruky – sú pripravené. Chcem ich ponúknuť obe, hoci by mali byť prebodnuté. Chcem nimi objímať ako ty – cez kríž a obetu. Dni plynú rýchlo, časy sú pohnuté, vieš, že sa nechcem iba hrať na svätú. |
|
|
večnosť vonia... dôverou
|
V duchu som sa ťa pýtal, či mi dôveruješ. A ty si vo svojej detskej otvorenosti a úprimnosti celým srdcom vravela áno. No najťažšou skúškou dôvery je spraviť krok do neznáma, držať sa ma a nepustiť, nech sa deje čokoľvek. Keď som si povolal tvoju mamu a ty si doma nahradila jej ruky, vtedy si dovolila, aby som ťa učil, čo znamená plne mi dôverovať. Mám spočítané tvoje slzy a naspamäť poznám každú prosbu, ktorú si v tom čase vyslovila. Prepaľoval som ťa svojou vôľou a láskou, aby si bola silná a dokázala prijať udalosti, ktoré ešte len mali prísť. |
|
Dookola mi opakujú vetu Boh dal, Boh vzal. Ale neznamená predsa vziať dať čosi celkom iné? Napríklad večnosť za čas, ktorý plynie. Alebo pomoc iných za blízkeho, čo sa vytratí. Povedal si, že milujúcim všetko slúži na dobré. Chcem ti veriť, aj keď sme teraz všetci ustatí zo smútku a z lúčenia. Len jednu prosbu mám – daj, nech sa naše slzy smútku premenia na radosť, že ťa vidí ďalšia ľudská tvár. Lebo verím, muselo to tak byť, že si ju s radosťou a láskou privítal. |
|
|
večnosť vonia... vernosťou
|
Kým tvoja mama žila, ale aj po jej smrti, si mala možnosť vidieť, čo znamená žiť naplno vernosť. Lebo ostať verný znamená dať sa úplne, bez toho, aby sa človek obzeral späť. Ja som bol verný v láske k vám aj k Otcovi. Aj tvoji rodičia ostali verní – obaja až do konca. A ty sama dobre vieš, že vernosť tvojho otca som skúšal rovnako pálčivo ako tú tvoju. Mnohí ma obviňujú z vojen, z utrpenia a chudoby, zo smrti nevinných. Lenže ja vás učím láske, ktorú som dokázal na kríži. Mnohí si myslia, že tu nie som, že som svet nechal len tak bez povšimnutia plynúť. Práve naopak – ja vždy v ľudskej neláske ponúkam ešte viac svojej milosti tým, ktorí o ňu stoja. Aj tebe som ju ponúkol a spýtal som sa, či mi chceš ostať verná zvláštnym spôsobom. |
|
V jednom okamihu, čo možno trval dlhšie než život sám, sa mi zlieval otcov vydesený pohľad, lem starej maminej sukne, presne namierená zbraň. štipľavý pot a tiež detstvo, silueta domu, deti z dediny, škola a máje a vojaci a všetko a všetci a všade… A ty jediný… Posledný nádych. Nechcem sa báť. Niet čoho. Veď smrť je len moment, ktorý ma vleje do riečiska večnosti. Smrť nie je zbohom, ale ozajstné – Pochválený buď… za darovaný život, za opätovné stretnutie. Ak som našla milosť v tvojich očiach, tak ma neodsúď. Len o to ťa prosím, Pane. V tebe som začala, v tebe nech je dokonané |
|
|
večnosť vonia... čistotou
|
Keď zomiera mladý človek, zvyknete vravieť, že umrel predčasne, že som si ho povolal príliš skoro. Ale ja som. Tu a teraz. Boh živých a nie mŕtvych. Ak vás volám, tak len k večnému životu, v ktorom čas nezohráva žiadnu rolu. Pretože dávam všetko a dávam úplne. Ty si mi v poslednom momente tiež ponúkla všetko – vzdala si sa snov, prianí a túžob, ktoré mladý človek má, vzdala si sa mladosti samotnej a čistá a verná si sa celkom zverila mojej vôli. A ja som tvoju obetu prijal, pretože som chcel, aby tvoja čnosť mnohým pomohla vrátiť sa späť ku mne, aby aj oni prijali, čo ponúkam – večnosť, ktorá vonia mnou samým. |
Autor námetu, koordinátor: Martin Gnip Texty, hudba, klavír, spev: Zuzana Eperješiová Hovorené slovo: Martin Gnip, Zuzana Eperješiová Spev: Martin Gnip, Michal Lorinc, Dominika Gurbaľová, Alžbeta Szilágyiová Gitara: Peter Jakab Basgitara: Pavol Jakab Bicie, perkusie, klávesy: Michal Lorinc Sinus Records, Valaliky 2018 © Poetica Musica 2018 |
|