Poetica Musica
  • Domov
  • Projekty
  • Ponuka
  • O nás
  • Kontakt
  • Domov
  • Projekty
  • Ponuka
  • O nás
  • Kontakt
Search by typing & pressing enter

YOUR CART

Picture

hudobno-poetické pásmo o blahoslavenej Anke kolesárovej


ako dieťa

Ľudská duša je hlboká,
ťažko ju preskúmať.
Preto Boh, ktorý všetko vie, povedal,
že viac než chápať, je milovať.
Preto je viac byť vďačný
a pravá múdrosť to vie –
že dlaň k dlani skladá každý,
kto ťa miluje.

Nauč ma ľúbiť ako dieťa,
daj mi oči, ktoré svietia 
radosťou, ktorú ani bolesť nezničí.
Nauč ma dúfať v teba veľmi,
daj mi vieru, že v tebe sme nesmrteľní,
že čisté srdcia ťa uvidia z očí do očí.

Žiadna námaha s tebou nie je veľká –
presne, ako si hovoril.
Lebo viem, že nechceš nič,
čo by si predo mnou nezažil.
Čo viac ešte môžem
si pre svoj život priať?
Nemusím chápať, ani všetko vedieť,
keď viem, že stačí milovať.
Picture

večnosť vonia... radosťou


Už od tvojho počiatku som do teba vkladal veľkú nádej – tak ako koniec koncov do všetkých svojich detí. Sledoval a cítil som každý tvoj úsmev, chvíle plné smiechu a detských hier, dobrodružstvá a všetko nové, čo si sa postupne učila. Vždy som pripomínal, že máte byť ako deti – tešiť sa z daru života, žiť bez strachu o zajtrajšok a pamätať, že nad človekom držím ochrannú ruku. Chcel som, aby si si radosť v hĺbke srdca volila slobodne, pretože tak je to aj po návrate ku mne domov, kde radosť z Otcovej prítomnosti a lásky presahuje všetky ľudské emócie a nános vážnej ľudskej dospelosti
Keď som bola celkom malá,
chytala som lienky a počítala im bodky.
Súťažili sme s deťmi medzi sebou,
kto nájde viac a menej bodkovú…
Mamka vravela, že ty si ich namaľoval každej na krídla.
Je to tak? Ty si ten, kto ich stvoril?
Ty si ten, kto dal svetu pravidlá?
Ty si ten, kto naučil slnko vychádzať a mesiac miznúť?
To od teba mám pehy na lícach?
Ty si ma sem poslal ako dar?
Lebo tak to vraví náš ocko,
že deti a chlieb sú dar Boží, 
že za oboje treba ďakovať.
Rodičia tiež vravia, že modlitba je rozhovor s tebou.
Tak ti len chcem povedať,
že ak si ozaj všetky lienky maľoval celkom sám,
muselo ti to trvať dlho,
ale veľmi ti za ne ďakujem,
lebo sa s nimi strašne rada hrám…

večnosť vonia... múdrosťou


Dôležité slová, ktoré ti tvoji rodičia odovzdali, som zapisoval hlboko do tvojho srdca. Pripomínal som ti ich, dával som ti veľa možností rozvíjať tvoje dobré vlastnosti a bojovať s nedokonalosťami. Vždy si bola taká hladná poznať svet, učiť sa nové veci. Ja som chcel, aby si pochopila to najdôležitejšie – že veci majú hodnotu iba vtedy, ak ich konáš s láskou. Lebo v tom spočíva moja múdrosť, aj múdrosť môjho Otca. 
Prijal som tvoju poslušnosť voči rodičom, ktorá nepramenila zo strachu alebo z prázdnej povinnosti, ale z lásky k nim. Bola mi veľmi drahá, pretože hoci nie dokonale, predsa odrážala moje detstvo a moju mladosť. Prijal som tvoju pracovitosť, tvoju usilovnosť, tvoju pomoc blízkym, lebo som bol rád, že ma pozývaš do svojich každodenných obyčajných chvíľ.
Ak plné mám ruky, daj, nech sa delia s chlebom
a ak sú prázdne, nech podoprú slabých,
nech vďaka nim ponúkam ľuďom nebo,
nech nimi staviam život na kamienkoch pravdy.

Prepáľ ma svojou vôľou, nech s tebou som celá,
veď s krížom sú obe tvoje ruky spojené.
Prepáľ ma láskou, nech voniam večnosťou celá,
tu máš moje ruky – sú pripravené.

Chcem ich ponúknuť obe, hoci by mali byť prebodnuté.
Chcem nimi objímať ako ty – cez kríž a obetu.
Dni plynú rýchlo, časy sú pohnuté,
vieš, že sa nechcem iba hrať na svätú.

Picture


​Modlitba rúk


​Ak plné mám ruky, daj, nech sa delia s chlebom

a ak sú prázdne, nech podoprú slabých,
nech vďaka nim ponúkam ľuďom nebo,
nech nimi staviam život na kamienkoch pravdy.

Prepáľ ma svojou vôľou, nech s tebou som celá,
veď s krížom sú obe tvoje ruky spojené.
Prepáľ ma láskou, nech voniam večnosťou celá,
tu máš moje ruky – sú pripravené.

Chcem ich ponúknuť obe, hoci by mali byť prebodnuté.
Chcem nimi objímať ako ty – cez kríž a obetu.
Dni plynú rýchlo, časy sú pohnuté,
vieš, že sa nechcem iba hrať na svätú.

večnosť vonia... dôverou


V duchu som sa ťa pýtal, či mi dôveruješ. A ty si vo svojej detskej otvorenosti a úprimnosti celým srdcom vravela áno. No najťažšou skúškou dôvery je spraviť krok do neznáma, držať sa ma a nepustiť, nech sa deje čokoľvek. Keď som si povolal tvoju mamu a ty si doma nahradila jej ruky, vtedy si dovolila, aby som ťa učil, čo znamená plne mi dôverovať. Mám spočítané tvoje slzy a naspamäť poznám každú prosbu, ktorú si v tom čase vyslovila. Prepaľoval som ťa svojou vôľou a láskou, aby si bola silná a dokázala prijať udalosti, ktoré ešte len mali prísť.
Dookola mi opakujú vetu
Boh dal, Boh vzal.
Ale neznamená predsa vziať  
dať čosi celkom iné?
Napríklad večnosť za čas, ktorý plynie.
Alebo pomoc iných
za blízkeho, čo sa vytratí.

Povedal si, že milujúcim
všetko slúži na dobré.
Chcem ti veriť,
aj keď sme teraz všetci ustatí 
zo smútku a z lúčenia.
Len jednu prosbu mám –
daj, nech sa naše slzy smútku 
premenia na radosť, 
že ťa vidí ďalšia ľudská tvár.
Lebo verím, muselo to tak byť,
že si ju s radosťou a láskou privítal.


​ako v nebi, tak i na zemi


​Ako Izrael v Egypte – máme strach.

Modlíme sa k tebe na kolenách –
vysloboď nás z tohto zajatia.
Brat už viac nepozná svojho brata
a hodnota moci mŕtvymi sa ráta.
Ženy čakajú mužov, čo sa im nikdy nevrátia.

Otče náš, neverím, že takto vyzerá na zemi tvoje nebo.
Otče náš, niekedy mám pocit, akoby si tu ani nebol.

V noci sa budíme na každý tichý zvuk.
Ľahko sa vraví, že sa ti treba vložiť do rúk,
lenže sú veľké naše obavy.
Kamienok zla spustil nenávistnú lavínu.
Daj, Otče, nech neprávosti pominú.
Daj, nech víťazná láska zlo zastaví.
Picture

večnosť vonia... vernosťou


Kým tvoja mama žila, ale aj po jej smrti, si mala možnosť vidieť, čo znamená žiť naplno vernosť. Lebo ostať verný znamená dať sa úplne, bez toho, aby sa človek obzeral späť. Ja som bol verný v láske k vám aj k Otcovi. Aj tvoji rodičia ostali verní – obaja až do konca. A ty sama dobre vieš, že vernosť tvojho otca som skúšal rovnako pálčivo ako tú tvoju. 
Mnohí ma obviňujú z vojen, z utrpenia a chudoby, zo smrti nevinných. Lenže ja vás učím láske, ktorú som dokázal na kríži. Mnohí si myslia, že tu nie som, že som svet nechal len tak bez povšimnutia plynúť. Práve naopak – ja vždy v ľudskej neláske ponúkam ešte viac svojej milosti tým, ktorí o ňu stoja. Aj tebe som ju ponúkol a spýtal som sa, či mi chceš ostať verná zvláštnym spôsobom.
V jednom okamihu, 
čo možno trval dlhšie než život sám,
sa mi zlieval otcov vydesený pohľad, 
lem starej maminej sukne,
presne namierená zbraň.
štipľavý pot a tiež detstvo,
silueta domu, deti z dediny,
škola a máje a vojaci 
a všetko a všetci a všade…
A ty jediný…

Posledný nádych.
Nechcem sa báť. Niet čoho.
Veď smrť je len moment, 
ktorý ma vleje do riečiska večnosti.
Smrť nie je zbohom, 
ale ozajstné – Pochválený buď…
za darovaný život, za opätovné stretnutie.
Ak som našla milosť v tvojich očiach,
tak ma neodsúď.
Len o to ťa prosím, Pane.
V tebe som začala, 
v tebe nech je dokonané


​ozvena


​Voniaš ako augustové lány,

ako cesta domov, keď sme v rozhovore
kráčali sami.
Si zrazu bližší a celkom známy
ako ruky tej, ktorú zavolal si skôr,
ako ruky milovanej mamy.

Neľutujem, čo tu zanechávam, 
veď je to pre teba, pre tvoj väčší plán.
Odpusť mi, prosím, ľudské zlyhania.
Povedz mi: poď ku mne 
a ja poviem: tu som, volal si ma Pane, áno, som to ja.

Vidím boľavú otcovu tvár,
ale v tej istej chvíli aj tvoju usmiatu,
akoby si tu práve stál.
Odchádzam ľahučko ako ozvena
hlasu toho, ktorý ma stvoril, 
hlasu toho, pre koho som stvorená.
Picture

večnosť vonia... čistotou


Keď zomiera mladý človek, zvyknete vravieť, že umrel predčasne, že som si ho povolal príliš skoro. Ale ja som. Tu a teraz. Boh živých a nie mŕtvych. Ak vás volám, tak len k večnému životu, v ktorom čas nezohráva žiadnu rolu. Pretože dávam všetko a dávam úplne. 
Ty si mi v poslednom momente tiež ponúkla všetko – vzdala si sa snov, prianí a túžob, ktoré mladý človek má, vzdala si sa mladosti samotnej a čistá a verná si sa celkom zverila mojej vôli. A ja som tvoju obetu prijal, pretože som chcel, aby tvoja čnosť mnohým pomohla vrátiť sa späť ku mne, aby aj oni prijali, čo ponúkam – večnosť, ktorá vonia mnou samým.

Picture
Autor námetu, koordinátor: Martin Gnip
​Texty, hudba, klavír, spev: Zuzana Eperješiová
Hovorené slovo: Martin Gnip, Zuzana Eperješiová
Spev: Martin Gnip, Michal Lorinc, Dominika Gurbaľová, Alžbeta Szilágyiová
Gitara: Peter Jakab
Basgitara: Pavol Jakab
Bicie, perkusie, klávesy: Michal Lorinc
Sinus Records, Valaliky 2018​

​© Poetica Musica 2018


​blahoslavená


​Pán sveta, času, stále mladý si.

Tvojím atribútom večné bytie je.
Prijímaš chválu v srdci dievčiny,
čo teba viac než mladosť miluje.

Blahoslavená, panna nevinná,
telo – Ducha chrám – skladá na oltár.


A preto v nekonečnej múdrosti
dávaš jej možnosť lásku dokázať.
Ponúka život, ty ho premieňaš –
len ty máš moc ho vziať a opäť dať.

Boh Otec svoje plány, cesty má,
sotva ich ľudská myseľ pochopí.
Vieš však, že teba, aj nás, volá späť
do neba, medzi svätých zástupy.

Kristus, ktorý sám skúsil potupu,
ktorý ľudským krokom nový zmysel dal,
vedie ťa na osobnú Golgotu,
aby ťa z nej k Otcovi domov vzal.

Duch, v ktorom každá duša ožíva,
dáva ti silu v chvíľach posledných,
v odvahe samu seba ponúkaš
s vierou, že Duch tú obeť posvätí.

Blahoslavená, vidíš Božiu tvár,
čistých takým pohľadom Boh odmieňa.
Tvoja čnosť čistoty nás povedie
piť opäť zo živého Prameňa.

Pán sveta, času, večne mladý si,
pri sebe chceš nás všetkých privítať.
Daj aj nám na príhovor dievčiny
pred tvojou svätou tvárou večne stáť.