Definitívne rozhodnutie

Sú to asi dva mesiace, čo sme sa definitívne rozhodli, že sa pustíme do projektu krížových ciest. Myšlienka nado mnou visela už pred tromi rokmi. Ukázalo sa však, že texty, témy a situácia museli dozrieť. A ako hovorí moja osobná skúsenosť, veci sa zvyknú meniť z večera do rána…

Kým píšem úvodné riadky dnešného príspevku, sedíme v štúdiu počas tretieho nahrávacieho dňa a momentálne vznikajú bicie v novej piesni Poznanie, tá bude sprevádzať desiate zastavenie. Na pozadí mi znejú slová: vari nemá život väčšiu hodnotu, než len musieť a chcieť a mať? 

Uvedomujem si, že je zbytočné premýšľať nad tým, prečo práve teraz a práve takto vzniká čosi nové a cítim nádych jemnej irónie vo fakte, že v obchodoch sú už druhý týždeň vyložené stromčeky a ozdoby, alebo že budúcu nedeľu si na adventných vencoch zapálime prvú sviecu. Kým svet má myseľ sústredenú na dve témy - Vianoce a korona-krízu (už v akomkoľvek poradí) - ja som v týchto dňoch príliš hlboko ponorená do “krížových" myšlienok. A uvedomujem si, že nás v najbližších mesiacoch čaká dvojité pôstne obdobie - pomyselné v týchto týždňoch a riadne od februára…

Kým sa teda postupne pozornosť tradičným spôsobom obráti k tomu, čo všetko sa musí v decembri urobiť, čo chceme stihnúť kúpiť alebo čo treba mať, aby boli sviatky plnhodnotné (aspoň tak nás o tom presviedča mediálne ovzdušie), my budeme v tvorbe za rôznych okolností spolu s rôznymi postavami kráčať jeruzalemskými ulicami až na Golgotu.

​A pieseň pokračuje: …pohľad na lásku, taký pokrivený, ju teraz musí vidieť  celkom nahú, aby pochopil, čo znamená dať všetko…