Časť IV. – Tanečné šialenstvo – detstvo – ATak VÝZVA 1

Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka Schelingová

Počas asi dvoch nasledujúcich týždňov sme okrem dolaďovania prvej časti začali pracovať aj na ďalšej. Mala byť živá, dynamická, ako keď sa deti spolu hrajú – Pali povedal, že Zdenka rastie... Vznikla určitá základná hudobná linka, na ktorú sme napojili rytmiku, zhodli sme sa, že v nej chceme trochu iný zvuk než v prvej a proto-návrh sme po Paľovom feedbacku prvý raz prekopali. 

Tu je možno dobré povedať, že Paľov feedback boli vlastne nedeľné podvečerné alebo večerné rozhovory, ktoré v zásade trvali zhruba 60 až 90 minút... (Po istom čase som začala používať slúchadlá – neviem :) ako to zvládal on.) Poznámky som si väčšinou robila na prvé, čo mi prišlo pod ruku. Ale ukázalo sa, že sa navzájom vieme dobre doplniť, vysvetliť, inšpirovať – aspoň tak som to vnímala ja, to by už musel Palino k tomu bližšie povedať za seba. :) On v našich rozhovoroch videl na javisku hudbu čo sme mali zložiť a ja som počula, čo mal tancovať. Absurdné? :)

P.D. (ATak): „Takže my to ako tanečníci počítame na osmičky, aj keď to nemusia byť nutne osmičky, ale budeme to tak nazývať...“ 
Z.E. (PM): „Aha, čiže jednu otočku budeme pracovne volať osmička?“
P.D. (ATak): „No presne!“
Z.E. (PM): „Dobre, píšem si.“
P.D. (ATak): „Takže spred konca odstrihnite také dve osmičky a celé by to mohlo byť tak, že vezmeš časť A, za ňou časť B, potom A, potom ešte raz B a nech to skončí mierne upraveným A... Inak by to bolo už veľmi dlhé.“
Z.E. (PM): „Tempo je ok?“
P.D. (ATak): „Noooo........ tancoval som si to v hlave a myslím, že áno. Keď na konci tejto časti nedostaneme infarkt, tak už pri žiadnej.“ (tento výrok sa potom ešte dvakrát zopakoval) :):):)

(o pár dní neskôr)

Z.E. (PM): „Palino, ale to ti tak nemôžeme urobiť. Nesedí to hudobne. Je to ako neuzavretá téma. Čiže to bude A, B, A, B a pozmenené B, také upokojené... Ale uvidíš, budeš spokojný.“ 
P.D. (ATak): „No dobre, dám na vás... :)“
Z.E. (PM): „A ako skúška?“
P.D. (ATak): „No počúvaj, hecli sme sa úplne... nikto nevedel dýchať na konci. Ale bude to super, keď to bude hotové.“

To o tom hecovaní sa tiež ešte niekoľkokrát zopakovalo, ale veríme, že sa nám podarilo motivovať ATak-áčov k tomu, aby opäť v čomsi prekročili svoj tieň. Je pravda, že nie všetky podnety boli úmyselné, aj keď asi raz alebo dvakrát, keď som už veľmi mudrovala, alebo keď sme už nevedeli ako práve ďalej, padol aj výrok „nechajme to už tak, keď bude tempo veľmi rýchle, Pali Danko povie a keď nie, tak sa len zadýchajú...“ :)

Detstvo napokon od prvej novembrovej verzie vo februári dostalo nový šat. Pridala sa mandolína, hľadalo sa všetko možné aj nemožné a zvuk celej časti sa presvetlil. Nuž, rástli sme spolu so Zdenkou... A ako sme dospeli, ako nás prešiel úsmev, o tom inokedy... :)

Časť zápisu jednej z večerných porád

Zuzana a Poetica Musica