Časť VI. – Kiežby to tak vždy šlo s úsmevom...

Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka Schelingová

Náš Pali pri nahrávaní basgitary (chápte ako ilustračné foto)... :)

S úsmevom trhaj ruže bolesti,
s úsmevom rozdávaj slová,
s úsmevom prijímaj nespravodlivosti...

Po výroku „za mrakmi je moje milované slnko“ je povzbudenie „s úsmevom“ pravdepodobne druhý najznámejší úryvok, ktorý Zdenka napísala. Zdenka, ktorá do nemocničnej bolesti, do trápenia ľudí prináša úsmev, pokoj, radosť, Zdenka, ktorá pozýva hľadať za ťažkosťami zmysel...
​
„No vieš, úvod musí byť taký ponurý, temný a potom do neho vstupuje Zdenka ako slnko a prináša radosť, úsmev.“ – to boli asi najzákladnejšie inštrukcie (aby som zase Palimu nekrivdila, :) ono toho zaznelo trochu viac, ale nemôžeme všetko prezradiť pred predstavením). No a spomínaný úsmev nás prešiel, keď sme si v polovici novembra sadli v štúdiu na gauč a prechádzali množstvom plôch a zvukov, aby sme vystihli atmosféru a hudobne nasvietili Zdenkin vstup na tretiu scénu. :) Už sa ani nepamätám, ako sme skončili pri samploch, ktoré mi doteraz pripomínajú tikot hodín – nie ani tak zvukom, ale pravidelnosťou, presnosťou... V tejto časti krátky text podstúpil asi štyri úpravy, kým všetko pasovalo a nič nerušilo.
A na záver vás prekvapí veľmi podmanivá gitarová melódia, ktorá je celkom pôvodná, nezmenila sa, pretože náš Pali Jakab tak vystihol moment, že keď si raz (veríme) budete tento úryvok púšťať na CD a privriete oči, budete vidieť ako sa mu ruky hýbu po hmatníku... :)

Zuzana a Poetica Musica