Epilóg – O tom, aké je dôležité kruh uzavrieť

Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka Schelingová

Palino po ťažkom víkende konečne v horizontálnej polohe...

Dnes vám rada predstavím poslednú (troj)bodku zaujímavostí – o hovorenom slove, záverečnej piesni a stretnutí s Palinom.

Času schovanému za hovoreným slovom sa nezvykne venovať veľká pozornosť, ale verte tomu, že sme všetky pasáže prehrávali niekoľko ráz, zapracovávali sme do nich poznámky od dramaturgičky Zdenky, ktoré nám prichádzali z Bratislavy, orientovali sme sa podľa Palinových inštrukcií, niekedy by texty boli aj použiteľné, ale keď sme podľa nich dodali nahratú verziu, už sa menili kvôli celkovému dojmu a iným faktorom...

​Jednoducho povedané, nie je slovo ako slovo. :)

Počuť teda budete Zdenkine myšlienky, pár Korbulyho poznámok a tiež musím spomenúť tajomnú dámu, ktorá vás bude inštrukciami sprevádzať v letiskovej hale, aby ste sa nestratili, neublížili si, aby ste vedeli, ako je na tom váš let. :)
​Ďakujeme za spoluprácu mojej dobrej kamarátke, bývalej, trošku mladšej spolužiačke, Aďke Hovancovej.
​Vo svojich náročných dňoch si našla čas a prijala pozvanie... A výsledok je ozaj autentický. :)


​

Palinove slovné náčrty (a diabolský smiech – ale ten raz vydražíme ako podpultovú nahrávku). Inak, stojan na mikrofón sa už nedal vyššie dvihnúť. :)

S Diankou v pracovnom nasadení.

Špeciálnym prekvapkom, ktoré už bolo spomenuté aj v rámci rozhovoru s Dianou Rauchovou na rádiu Lumen, je záverečná pieseň, ktorá vás bude vyprevádzať po vystúpení, pieseň, ktorá, tak ako titulky na konci filmu, uzatvára kruh. Volá sa Zem tieňov, jej autorom je náš Pali Jakab a odeli sme ju do textu, ktorý je pohľadom na dobu píšucu Zdenkin príbeh. Zdenka ozaj žila a trpela v krajine, ktorá bola zemou tých „múdrych a spravodlivých“, žila v čase, keď mala pravda farby a tvary, do akých ju obliekla strana, žila v období, keď aj steny mali uši a každý krok bol starostlivo sledovaný. A do všetkého tohto pomýlenia a marazmu zaznieva jej veľké svedectvo odpustenia a lásky, ktoré malo zaznieť pre všetkých, ktorí si mysleli, že dokážu klamstvom zlomiť vieru a násilím odvahu...

Nuž a do tretice ešte treba spomenúť posledné stretnutie s Palinom, na ktoré prišiel na konci januára s úsmevom, hoci na smrť uťahaný... :) Spoločne sme dotiahli všetky technické a praktické detaily, hovorili sme o predstaveniach, vstupenkách, CD-čkách, všetkých dôležitých termínoch, ale aj osobne o zážitkoch na oboch stranách, o výzvach a radostiach práce tanečnej aj hudobnej. :) 
​Na druhý deň sa k nám pripojila aj Diana Rauchová a v štúdiu sme okrem rôznych úprav, pri ktorých bola Paľova prítomnosť neskutočným urýchlením (aspoň sme si nemuseli po každej zmene volať štýlom Pali, už ti to teraz lepšie sedí?) stihli nahrať aj dlhý rozhovor, ktorý ste už počuli spracovaný, čím ďakujeme aj Dianke a rádiu Lumen za pomoc a spoluprácu...

Aj takéto nástroje sme videli a počuli...

Od septembra až do premiéry, ktorá nás čaká o dva dni, ubehlo takmer 7 neuveriteľných mesiacov... Celú časovú os sme tu na blogu vtesnali do zopár vstupov a popravde... už viac niet čo napísať, ostatné bude vypovedané na javisku – verím, že naše opakované pozvanie prijmete a že sa stretneme v Bratislave a v Košiciach (osobne) alebo na ktoromkoľvek inom mieste, spojení hudbou, slovom a tancom...

Takto sa kráti čakanie na okamžitú reakciu z Bratislavy na Korbulyho slová...

Zuzana a Poetica Musica