neobyčajné priateľstvo
ATAK, POETICA MUSICA A ZDENKA SCHELINGOVÁ
Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka SchelingováPalino po ťažkom víkende konečne v horizontálnej polohe... Dnes vám rada predstavím poslednú (troj)bodku zaujímavostí – o hovorenom slove, záverečnej piesni a stretnutí s Palinom.
Od septembra až do premiéry, ktorá nás čaká o dva dni, ubehlo takmer 7 neuveriteľných mesiacov... Celú časovú os sme tu na blogu vtesnali do zopár vstupov a popravde... už viac niet čo napísať, ostatné bude vypovedané na javisku – verím, že naše opakované pozvanie prijmete a že sa stretneme v Bratislave a v Košiciach (osobne) alebo na ktoromkoľvek inom mieste, spojení hudbou, slovom a tancom... Takto sa kráti čakanie na okamžitú reakciu z Bratislavy na Korbulyho slová... Zuzana a Poetica Musica
Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka Schelingová Makáme na všeličom... Zimné mesiace malo rozohriať horúce pasodoble. Aspoň taká bola predstava o Zdenkinom mučení - ako o šialenom víre tanca, ktorý strhne tanečníkov aj divákov... Utancovať Zdenku na smrť... Dobre znela táto zaujímavá metafora. S chlapcami sme mali prvú študijnú hodinku – youtube je (takmer) nekonenčným zdrojom materiálu – a po nej sme vedeli počítať už len na sedem (za seba môžem povedať, že to nie je až také jednoduché, :) ale to môže byť spôsobené aj nedostatkom mojej rytmickej tvorivosti). Vonku už bola (otravná) januárová tma a my sme sa postavili okolo mikrofónu ako okolo ohňa. Keby v tých chvíľach niekto vošiel, pripadalo by mu to ako na muziko-terapii. Každý si vzal nejaký rytmický nástroj podľa osobných sympatií a preferencií a búchali, hrkali, šušťali sme ostošesť... Pridala sa harmonika, základné akordy a svetlo v štúdiu sme zhasínali s otázkou čo na to asi Pali. Keďže zhruba týždeň predtým som mu spomínala, že chlapci skonštatovali: nuda, keď všetko je dobré, čo im pošleme. Základné pravidlo: Nehovor hop...! :) A stalo sa to: Pali bol nespokojný... Opatrne a zároveň s pousmiatím mi povedal: „Vieš čo? Toto nie... Zabudni na všetko čo som vám povedal a spravte to podľa seba.“ Rozhodnutie netrápiť sa a neprerábať pasodoble v rámci náčrtu bolo jedno z najlepších. Vznikla totiž taká „zimmerovka“, ako sme si ju pracovne nazvali, že ATakáči priznali, že sme zlomili ich presvedčenie a obavy, že po Listoch už atmosféru vyššie nevytiahneme. Stalo sa teda opäť... A naposledy zazneli Paliho slová: „je to mrte... musíme sa hecnúť, ale bude to šialenstvo.“ Kruh sa uzavrel. Hra rozohraná eŠTeBákmi dosiahla vrchol a my sme v myšlienkach boli pri tom. To, čo ste mohli zbadať v minútovej ukážke na FB stránke ATak-u, je ozaj ešte nič oproti tomu, čo sa skutočne na javisku udeje. Aj my striháme dni z krajčírskeho metra a ja sama mám zimomriavky, keď si predstavím čo nás to v nedeľu asi v Bratislave privíta... Zároveň verím, že všetky slová, ktoré tu medzi nami v blogu písmenkovo znejú, pomôžu vhĺbiť sa do príbehu viac, silnejšie, plnšie... Zuzana a Poetica Musica
Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka SchelingováAko vzniká zvuk srdca... Možno ste si na internete všimli fotku Janky Ivaneckej, ktorá nám ochotne prišla nahrať violončelo. Pre mňa je violončelo veľmi tajuplným nástrojom, clivým, ktorý prehovára len vtedy, keď má ozaj čo povedať. Nuž v piesni Zdravas' sa so zvukom klavíra spletie a spoločne predstavia vlastný silný príbeh, na konci ktorého utíchne srdce Zdenky. Priestorom sa ponesú aj slová modlitby – no iné než by ste v Zdravase očakávali. Ku koncu predstavenia nás čaká aj spoločný Let, ktorý sme si pri tvorbe odkladali vždy na neskôr, lebo sme netušili čo s ním. Nakoniec za nás túto dilemu vyriešil Palino, keď mi poslal text na zhudobnenie a jedno nedeľné poobedie bola klavírna linka zrazu na svete. Niekedy je práca s textom natoľko silná, že melódia z nej jednoducho vyplynie. Obavy, ktoré som zo začiatku tejto časti mala, sa premenili na veľmi krehkú a nežnú výpoveď o odpustení a odovzdaní (sa). Podľa toho, čo tuším, aj na javisku sa vtedy predstaví dialóg, ktorý zarezonuje... Zuzana a Poetica Musica
Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka SchelingováZeta v plnej kráse. :) Dnes, keď sa konečne ráno ukázalo trochu jarnejšie slnko ako doteraz, sa na našej pomyselnej osi tvorby približujeme k Vianociam, dva adventné piatky sme totiž prežili spolu s momentom v predstavení, kde sa dráma začína stupňovať. V hlavných úlohách sa predstavila naša špeciálna hudobná hostka Zeta, :) ktorú Miško vykutral niekde u seba doma. Chlapci sa vyšantili a 99 % rytmických zvukov v časti Listy vytvorili naozaj práve písacím strojom. Do farieb, ktoré tieto, v našej tvorbe predtým nepoužité zvuky majú, sa samozrejme, vložil Peťo, pretože písací stroj ani pri najväčšej predstavivosti nemá akustické vlastnosti hudobného nástroja. :) V priestore nezaznie tak pekne, ako dobre vyzreté drevo gitary či huslí alebo blany bicích v najlepšej fáze svojho života. Úspešne a dobre zachytiť jeho zvuk sa však chlapcom jednoznačne podarilo. Rytmiku doplnila pomerne jednoduchá, ale veľmi výrečná hudobná linka a všetko len čakalo na môj spev a na doplnenie textov. (Inak pri zvuku stroja som si spomenula na film August Rush – „povinné čítanie“ pre každého tvorivého hudobného ducha, pretože chalanisko v ňom všetko naokolo vnímal ako hudobný nástroj. Pozrite si počas veľkonočných sviatkov. :)) Musím sa priznať, že v čase robenia rytmiky, sme sa museli rozdeliť na dve „polovice“, pretože sme v ten deň boli pozvaní aj na vystúpenie a tak som s napätím čakala, čo počas mojej neprítomnosti vznikne... Verím, že budete prekvapení aspoň tak milo ako ja. Opäť sme posunuli hranicu vlastnej tvorivosti a Pali Danko na ňu reagoval asi takto: „Mysleli sme si, že detstvo je top, ale teraz ste nás dostali... Choreografia je taká komplikovaná, stále do nej zasahujeme, stále ju prerábame a musíme všetci dávať neskutočne veľký pozor – sústredenosť na maxime. To je zatiaľ asi „naj“ čo ste dali. No vravím, hecli sme sa zase... Decká spotené, ja totálne domotaný...“ Znie vám to povedome? Palino, Palino, akoby si nevedel, že na niektorých cestách sa zastavujeme vždy trikrát. :) Tvoje „osudové slová“ zazneli teraz po druhý raz. Uvidíme, čo bude ďalej... Náčrtom Listov sme sa pred vianočnými sviatkami rozlúčili, s vedomím, že kým budeme na chvíľu počas pauzy oddychovať, Listami ŠTB naplno rozohrá svoju hru, v ktorej odhodlanosť a zanietenie vyšetrovateľov narazí na nehu, dôveru a odovzdanosť Zdenky... Zuzana a Poetica Musica
Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka SchelingováNáš Pali pri nahrávaní basgitary (chápte ako ilustračné foto)... :) S úsmevom trhaj ruže bolesti, s úsmevom rozdávaj slová, s úsmevom prijímaj nespravodlivosti... Po výroku „za mrakmi je moje milované slnko“ je povzbudenie „s úsmevom“ pravdepodobne druhý najznámejší úryvok, ktorý Zdenka napísala. Zdenka, ktorá do nemocničnej bolesti, do trápenia ľudí prináša úsmev, pokoj, radosť, Zdenka, ktorá pozýva hľadať za ťažkosťami zmysel... „No vieš, úvod musí byť taký ponurý, temný a potom do neho vstupuje Zdenka ako slnko a prináša radosť, úsmev.“ – to boli asi najzákladnejšie inštrukcie (aby som zase Palimu nekrivdila, :) ono toho zaznelo trochu viac, ale nemôžeme všetko prezradiť pred predstavením). No a spomínaný úsmev nás prešiel, keď sme si v polovici novembra sadli v štúdiu na gauč a prechádzali množstvom plôch a zvukov, aby sme vystihli atmosféru a hudobne nasvietili Zdenkin vstup na tretiu scénu. :) Už sa ani nepamätám, ako sme skončili pri samploch, ktoré mi doteraz pripomínajú tikot hodín – nie ani tak zvukom, ale pravidelnosťou, presnosťou... V tejto časti krátky text podstúpil asi štyri úpravy, kým všetko pasovalo a nič nerušilo. A na záver vás prekvapí veľmi podmanivá gitarová melódia, ktorá je celkom pôvodná, nezmenila sa, pretože náš Pali Jakab tak vystihol moment, že keď si raz (veríme) budete tento úryvok púšťať na CD a privriete oči, budete vidieť ako sa mu ruky hýbu po hmatníku... :) Zuzana a Poetica Musica
Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka SchelingováAko už bolo spomínané, jednou z melódií, ktoré zaznejú v predstavení, bude aj tá, do ktorej je oblečený chválospev Benediktus. Vďaka spolupráci s Palinom som totiž dostala možnosť spievať spolu s Dominikou Gurbaľovou na P15 v Poprade a v osudnom lete 2015 som ani len netušila, že veľký chválospev znejúci v každých ranných chválach dnes bude sprevádzať Zdenku v jej dospelosti. Benediktus bol zároveň prvou smrteľne istou súčasťou predstavenia, o ktorej Palino rozhodol dlho pred začiatkom nahrávania. Vždy, keď si spomeniem na november, v duchu si vravím: vďakabohu za P15, inak by ATak nemal čo cvičiť, kým my sme pracovali na narodení a detstve Zdenky. Lebo ozaj sme na P15 nevedomky pre ATak nahrali s Dominikou „demo-verziu“, ktorá veľmi pomohla, keď ešte iný materiál nebol na svete. (Keď v youtube dáte vyhľadávať „Benediktus P15“, môžete si vypočuť, na akú hudbu ATak tvoril choreografiu, kým my sme sa borili so začiatkami.) A to už mi Palino všelijako dohováral: „Noooo a ako ste na tom s novou časťou? Benediktus by už nebol? Lebo ozaj potrebujeme cvičiť na nejakú utrasenejšiu verziu...“ Je pravda, že sme začínali pracovať trochu neskôr, než ATak trénovať, ale nijako nás, samozrejme, nechcem ospravedlňovať. :) U mňa osobne bol Benediktus prelomový – uvedomila som si, ako veľa nás ešte čaká, že vlastne sme aj nie sme v polovici, že sa hýbeme aj stojíme. Ale povzbudením boli samotné slová Zdenky, ktoré sa objavia za chválospevom – ponúknuť pre dobro ruky, nohy, jednoducho všetko – alebo ušité na mieru nás, muzikantov, ponúknuť čas, nástroje, hlas, trpezlivosť a 9 z 10 nepodarených pokusov. Benediktus dlho stál nedokončený, práve teraz pri písaní si uvedomujem, že sme ním vlastne posledný februárový deň ukončili samotné fyzické nahrávanie celého projektu (potom sa už len mixovalo). Keď sa obzriem o dva týždne späť, bola to rozlúčka chválospevom – škoda, že mi to nenapadlo pri nahrávaní vokálov, keď Peťo veľmi trpezlivo sedel za pultom a ja som večer s unavenými hlasivkami dookola a dookola skúšala čisto intonovať niektoré frázy vediac, že na album a pre projekt Chcel(a) by som letieť spievam posledný raz... Nie každý deň je nedeľa. :) Zuzana a Poetica Musica
Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka SchelingováPočas asi dvoch nasledujúcich týždňov sme okrem dolaďovania prvej časti začali pracovať aj na ďalšej. Mala byť živá, dynamická, ako keď sa deti spolu hrajú – Pali povedal, že Zdenka rastie... Vznikla určitá základná hudobná linka, na ktorú sme napojili rytmiku, zhodli sme sa, že v nej chceme trochu iný zvuk než v prvej a proto-návrh sme po Paľovom feedbacku prvý raz prekopali. Tu je možno dobré povedať, že Paľov feedback boli vlastne nedeľné podvečerné alebo večerné rozhovory, ktoré v zásade trvali zhruba 60 až 90 minút... (Po istom čase som začala používať slúchadlá – neviem :) ako to zvládal on.) Poznámky som si väčšinou robila na prvé, čo mi prišlo pod ruku. Ale ukázalo sa, že sa navzájom vieme dobre doplniť, vysvetliť, inšpirovať – aspoň tak som to vnímala ja, to by už musel Palino k tomu bližšie povedať za seba. :) On v našich rozhovoroch videl na javisku hudbu čo sme mali zložiť a ja som počula, čo mal tancovať. Absurdné? :) P.D. (ATak): „Takže my to ako tanečníci počítame na osmičky, aj keď to nemusia byť nutne osmičky, ale budeme to tak nazývať...“ Z.E. (PM): „Aha, čiže jednu otočku budeme pracovne volať osmička?“ P.D. (ATak): „No presne!“ Z.E. (PM): „Dobre, píšem si.“ P.D. (ATak): „Takže spred konca odstrihnite také dve osmičky a celé by to mohlo byť tak, že vezmeš časť A, za ňou časť B, potom A, potom ešte raz B a nech to skončí mierne upraveným A... Inak by to bolo už veľmi dlhé.“ Z.E. (PM): „Tempo je ok?“ P.D. (ATak): „Noooo........ tancoval som si to v hlave a myslím, že áno. Keď na konci tejto časti nedostaneme infarkt, tak už pri žiadnej.“ (tento výrok sa potom ešte dvakrát zopakoval) :):):) (o pár dní neskôr) Z.E. (PM): „Palino, ale to ti tak nemôžeme urobiť. Nesedí to hudobne. Je to ako neuzavretá téma. Čiže to bude A, B, A, B a pozmenené B, také upokojené... Ale uvidíš, budeš spokojný.“ P.D. (ATak): „No dobre, dám na vás... :)“ Z.E. (PM): „A ako skúška?“ P.D. (ATak): „No počúvaj, hecli sme sa úplne... nikto nevedel dýchať na konci. Ale bude to super, keď to bude hotové.“ To o tom hecovaní sa tiež ešte niekoľkokrát zopakovalo, ale veríme, že sa nám podarilo motivovať ATak-áčov k tomu, aby opäť v čomsi prekročili svoj tieň. Je pravda, že nie všetky podnety boli úmyselné, aj keď asi raz alebo dvakrát, keď som už veľmi mudrovala, alebo keď sme už nevedeli ako práve ďalej, padol aj výrok „nechajme to už tak, keď bude tempo veľmi rýchle, Pali Danko povie a keď nie, tak sa len zadýchajú...“ :) Detstvo napokon od prvej novembrovej verzie vo februári dostalo nový šat. Pridala sa mandolína, hľadalo sa všetko možné aj nemožné a zvuk celej časti sa presvetlil. Nuž, rástli sme spolu so Zdenkou... A ako sme dospeli, ako nás prešiel úsmev, o tom inokedy... :) Časť zápisu jednej z večerných porád Zuzana a Poetica Musica
NEOBYČAJNÉ PRIATEĽSTVO - ATAK, PM A... ZDENKA SCHELINGOVÁV knihe by bolo poeticky a rozprávkovo napísané – „...a tak sa to všetko rozbehlo...“ Je pravdou, že ľahšie je o plánoch rozprávať, než ich realizovať a oveľa ľahšie sa vždy púšťame do vecí, ktoré sú nám dôverne známe. Na druhej strane človeka prirodzene priťahuje všetko nepoznané. Podobne to bolo aj so začiatkom reálnej, štúdiovej práce... Kým Pali Danko a ATak-áči vymýšľali a trénovali choreografiu časti, v ktorej zaznie chválospev Benediktus, my sme sa snažili vytvoriť čosi uchu-lahodiace, čosi čo by znelo známo a predsa novo... V prvej časti totiž budete môcť počuť motív jednej známej koledy (nechajte sa prekvapiť). :) Miško naznášal do štúdia všetko možné aj nemožné, čím by sme si pripomenuli ľudové motívy. My podobné nástroje voláme „hračkami pre dospelých muzikantov“, lebo každý si môže na niečom zabrnkať, zabúchať, tešíme sa vždy ako malé deti z farieb, zvukov, z toho ako všelijako sa dá v skladbe nástroj využiť... Veď to poznáte – keď si v kuchyni zabúchate vareškou o hrniec, alebo si cinkáte lyžičkou o tanier a pohár a popri tom ešte aj spievate... A presne o farbách, tónoch, ladení a neladení, o tom, čo v skladbe funguje a čo nie, o tom bol aj začiatok našej práce – o tom je vlastne celý tvorivý hudobný proces – hudbu musíme tak trochu aj vidieť, musíme ju počúvať srdcom a v spleti nápadov a názorov sa musíme zhodnúť na tom najlepšom. :) Tak sme si hrali, brnkali, spievali a výsledkom bol prvý vážny náčrt, vďaka ktorému sme si povedali, že celý projekt možno nebude až taký ťažký... Nuž... uvidíme :) Trochu detskej radosti vidno aj v nasledujúcom inštruktážnom videu :) Zuzana a PM
NEOBYČAJNÉ PRIATEĽSTVO - ATAK, PM A... ZDENKA SCHELINGOVÁNie som človek na dátumy, už vôbec nie na mená a niekedy ani na tváre (čím sa ospravedlňujem všetkým, ktorých nespoznávam, alebo ktorých meno či narodeniny si nepamätám) – moji známi vedia... :) Ale 20. september 2016 si pamätám. Palko Danko k nám prišiel až z Bratislavy (mierne na otočku) a musel na mňa, chudák, čakať na stanici, lebo som nestíhala zo školy. Spoločne sme sa stretli v štúdiu, dostali sme veľmi osobný pozdrav od milosrdných sestier Svätého kríža, ktoré sa potešili aj z našich albumov. Palino zabezpečil zdravú dávku študijných materiálov a dohodli sme štruktúru našej niekoľko mesačnej stratégie... Zuzana a Poetica Musica
Neobyčajné priateľstvo - ATak, PM a... Zdenka SchelingováPomaly sa nám začne bližšie promo ohľadom projektu Chcela by som letieť. Tejto novej tanečnej inscenácii, ktorú ATak chystá spolu s nami, sa venujeme už niekoľko mesiacov. Do premiéry už neostáva veľa času, :) preto by sme vám radi predstavili našu neskutočnú spoluprácu v niekoľkých dieloch pekne od začiatku až po súčasnosť... Ako to všetko začalo...P.D. (ATak): „Zuzička, počúvaj, mám taký šialený nápad...“ Z.E. (PM): „No daj, Palino...“ P.D. (ATak): „Veľa som rozmýšľal a keď som si vypočul vašu pieseň Štyri dary z albumu Krajinou nekrajinou, tak som si povedal, že to musíte byť vy!“ Z.E. (PM): „???“ P.D. (ATak): „Ideme robiť divadlo o Zdenke Schelingovej. A chceli by sme po tých rokoch autorskú hudbu. Myslím, že to má byť Poetica Musica...“ Keďže vízie nášho priateľa Paľa Danka sa napĺňajú takmer do bodky (čo Pán Boh požehnáva, to sa podarí, nuž a Paľo teda riadne bombarduje nebo...), po jednej spoločnej večernej porade sme súhlasili. A medzi Košicami a Bratislavou sa začal tvoriť audio-vizuálno-verbálny most. Nevedeli sme, do čoho ideme –na začiatku je asi lepšie nevedieť. :) (Ako keď sa človek vyberie na Kriváň. Zdola vyzerá úplne v pohode...) Len som si na začiatku rýchlo písala nejaké poznámky z toho, čo Paľo vravel.. Zuzana a Poetica Musica
|
poetica musicaTvorivá skupina |